Oriónov meč leží asi v polovičnej vzdialenosti medzi Mintakom a Saiphom, trochu východne od ich vzájomnej spojnice. Ide o skupinku troch veľmi slabých hviezd, podstatne slabších a navzájom bližších ako Oriónov pás. Oriónov meč (prípadne sa pokladá za zodpovedné hranie pošvu jeho meča, za predpokladu, že lovec drží meč vo svojej ruke) je ďalším nápadným asterizmom v tomto súhvezdí. Najvýchodnejšia a najnižšie položená hviezda Oriónovho pásu je ζ Alnitak alebo Alnitah, čo sa takisto prekladá ako „pás“. Asterizmus je nápadná skupina hviezd z jedného (ako v tomto prípade) alebo z viacerých súhvezdí, ktorá uľahčuje orientáciu na oblohe. V mape atlasu Uranometria predstavuje táto skupinka hviezd (bez 11 Orionis) zase zvieraciu kožu prehodenú cez Oriónovu ruku.
V blízkosti tejto hmloviny objavil amatérsky astornóm Jay McNeil ďalšiu hmlovinu, ktorá na snímkach pred septembrom 2003 nebola vôbec viditeľná. Medzi ďalšie hmloviny, ktoré sú súčasťou Oriónovho komplexu, patrí modrá reflexná hmlovina M78. Modrá farba týchto hmlovín je spôsobená rovnakým javom ako modrá farba oblohy. Fotografické snímky ukážu aj vonkajšie veľmi slabé časti hmloviny, ktoré sa vizuálne nedajú pozorovať. Jej vzdialenosť od Slnka je len svetelných rokov, Má priemer 30 až 50 svetelných rokov a nám sa pri tejto vzdialenosti javí ako objekt s veľkosťou 85 × 60 oblúkových minút.
V hmlovine NGC 1977 sú dve jasnejšie hviezdy 42 a 45 Orionis. M 43 leží v tesnej blízkosti M 42 a má tiež jej žiarivo červenú farbu. Tmavá medzera prachu niekedy nazývaná „Rybia papuľa“ oddeľuje Veľkú hmlovinu v Orióne od menšej emisnej hmloviny M43, niekedy nazývanej De Mairanova hmlovina. Veľká hmlovina v Orióne je pravdepodobne astrofotografmi fotografovaná častejšie, ako ktorákoľvek iná hmlovina. Vďaka polohe vo výraznom Oriónovom meči ju možno nájsť veľmi ľahko. Celkový počet hviezd, ktoré do nej patria, je vyše 1000.
- Hmlovina Orión alebo Veľká hmlovina v Orióne známa tiež ako M42 (NGC 1976) je pravdepodobne najznámejším a najčastejšie pozorovaným i fotografovaným objektom tohto súhvezdia.
- Z našej perspektívy sa toto mračno nachádza pred hmlovinou.
- Obklopujú ju tri obálky, ktoré sú intenzívnym zdrojom infračerveného žiarenia.
- Najvýchodnejšia a najnižšie položená hviezda Oriónovho pásu je ζ Alnitak alebo Alnitah, čo sa takisto prekladá ako „pás“.
Oriónova asociácia
Σ Orionis je hviezda tretej magnitúdy nachádzajúca sa v blízkosti hviezdy Alnitak. Orión je pre svoju symetriu jedno z najkrajších súhvezdí nočnej oblohy. ORION Domáce potreby pôsobí na českom trhu už viac ako 25 rokov, patrí k najpredávanejším a ponúka viac ako kusov domácich potrieb. Pretože súhvezdie Orióna je veľmi jasné a známe, s jeho názvom sa možno v astronómii, ale aj mimo nej, často stretnúť. To znamená, že je veľmi jasné a výrazné, ťažko si ho možno s niečím pomýliť a slúži ako odrazový bod na hľadanie menej výrazných súhvezdí.
Ďalšou otvorenou hviezdokopou je o málo jasnejšia NGC 2194 v severovýchodnej časti súhvezdia. Pomerne jasná otvorená hviezdokopa NGC 2169 (magnitúda 5,9) v severnej časti súhvezdia sa vyznačuje tým, že svojím tvarom pripomína číslo 37. Skutočný priemer hmloviny je 280 ly a jej vzdialenosť od Slnka asi ly. Tvorí ju ionizovaný plyn, ktorý je vytláčaný žeravými hviezdami Oriónovej asociácie, hlavne Trapézom. Celé súhvezdie obopína mohutná rozpínajúca sa guľová vrstva emisného vodíka, ktorá je známa ako Barnardova slučka prípade Barnardov prsteň.
Až o niekoľko storočí neskôr sa toto pomenovanie pravdepodobne omylom prenieslo do Orióna. Γ Orionis má meno Bellatrix, čo znamená „bojovnica“. Obklopujú ju tri obálky, ktoré sú intenzívnym zdrojom infračerveného žiarenia. Na jej povrchu sa nachádza obrovská biela škvrna, ktorej teplota dosahuje 5000 K.
Reflexné hmloviny nežiaria vlastným svetlom, len odrážajú svetlo blízkych hviezd. Približne v 90° uhle od Konskej hlavy sa nachádza emisná hmlovina Plameň nazývaná aj Plamenná hmlovina. Je to pravdepodobne najznámejšia tmavá hmlovina na oblohe, hoci vidieť sa dá len veľkým ďalekohľadom s mimoriadne veľkou svetelnosťou a v oblastiach s nepresvetlenou oblohou. Od hviezdy Alnitak sa ťahá jasný hmlistý pás IC 434 tvoriaci pozadie pôsobivej hmloviny Konská hlava.
Ten sa nachádza v odstupe 4,4“ a má jasnosť 5,6 magnitúd. Meno Bellatrix sa však prvýkrát objavilo v súvislosti so súhvezdím Povozník, v ktorom pomenúvalo jeho najjasnejšiu hviezdu dnes známu ako Capella. Je treťou najjasnejšou hviezdou súhvezdia a dvadsiatou siedmou najjasnejšou hviezdou oblohy. Je to červený nadobor, veľmi hmotná hviezda v záverečnom štádiu svojho vývoja, ktorá sa nafúkla do gigantických rozmerov. Dve jeho hviezdy dokonca patria medzi 10 najjasnejších hviezd oblohy.
Mintaka je tiež výrazne slabšia, ako ostatné dve hviezdy a pyramída Menkauri je tiež výrazne nižšia, ako ostatné dve pyramídy (65 metrov v porovnaní so 146 a 143 metrami). Najvyššia hviezda Mintaka je trochu vychýlená na východ od smeru spojnice ďalších dvoch hviezd. Keď tieto hviezdy pretínajú meridián, sú orientované v juhozápadnom smere rovnako ako tri pyramídy. Poukazuje na nápadnú podobnosť veľkosti a polohy troch pyramíd s polohou a jasnosťou troch hviezd tvoriacich pás Orióna.
Toto súhvezdie predstavuje mytologického lovca Orióna. Orión je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, jedno z najznámejších súhvezdí vôbec.